Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rotmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta. Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine. Je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský. K ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje. Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi. Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu vyskytujú sa občas medzi nimi problémové jedince (bojazlivé,agresívne a pod.).Treba však dbať zreteľne na jeho zdravie,pretože ako sa môže stať u každého vačšieho psa,môže sa mu otočiť žalúdok čo býva takmer vždy už smrteľné(príznakom môže byť zväčšené brucho, väčšie množstvo peny tečúcej z tlamy a neschopnosť stáť na nohách). Ovčiak po vyvracaní potravy z žalúdka často potravu znova zkonzumuje.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
